Čo by som dala za to, keby sa mi niekedy moje obete a rady aj vrátili.
Občas sa nenávidím za to, aký som príšerný materialista v určitých veciach, a že som sebecká.
ľudia by nemali čakať niečo, čo ostatným ponúkajú zdanlivo zadarmo - ako lásku alebo priateľstvo.
Ale vedieť, že ja ostatných považujem za skvelých kamarátov a priateľov a oni mna horko ťažko za kamošku
je kruté. Možno som mimo ak si myslím,že každý človek by mal byť úprimný,že?...to,že ja poviem vždy čo si myslím
a ak mi daný človek nesadol rovno mu to poviem je buď moje plus alebo mínus. Každopádne ja verím v to,že ľudia by sa nemali nechávať na omyle,v klamstvách a na pochybách.
Ja rozhodne po mojich všetkých medziľudských vzťahoch nie som viac naivná. Stal sa zo mňa optimistický pesimista. Ak sú práve toto dva protiklady tak potom si ani jeden z nich nemôžem vybrať. Raz som taká,raz taká. Pokiaľ ide o ľudí okolo mňa, o XY a iných, mám pocit že zo seba dávam viac ako 90% a chabých 10% sa mi vracia.
Voči mne to rozhodne nie je fér. Malo by to byť 50:50...neviem, čím som si to zaslúžila, že kamaráti,priatelia,XY sa ku mne správajú tak odmietavo. Je nefér, ak od ostatných žiadam aspoň kúsok takého správania ako ja prejavujem k nim?!
Každý tvor na zemi potrebuje byť milovaný. Ak nemám lásku, potrebujem najviac podporu mojich priateľov. Tí mi ju však nedávajú. K samovražde sklony nemám :D:D:D...takže už neviem,čo mám robiť. Porozprávať sa je takmer nemožné,keďže moja huba a moja osoba je to, čo niektorých z nich doháňa k šialenstvu.
Ale jedno viem isto - radšej hnev ako ignoráciu (hlavne pre XY...)
megs
ach tie medziľudské vzťahy...
20.07.2008 20:00:00
Komentáre