Bol ďalší bežný pracovný deň. Kôli slabšiemu podchladeniu som zašla k doktorke, a od nej na menšie nákupy. Z posledného obchodu som odišla s desiatkami tašiek v jednej ruke a kúskom pizze v druhej. Vonku som si sadla na lavičku a spomínala na staré časy. Na môj prvý pobyt v Anglicku, na výlet do Londýna, na nových kamarátov...a staré teenagerské lásky. Na Lukáša,Jura a Maroša...To boli časy...
Na druhý deň som sa pobrala z práce skôr, chcela som stihnúť ešte zájsť do lekárne po lieky čo mi predtým predpísala doktorka. Kým som došla k svojej zastávke na bus domov, všimla som si že na vedľajšej zastávke stojí skupinka chalanov a veselo sa baví.Boli celkom zlatí, pár z nich sa mi hneď zapáčilo. Jeden z nich sa otočil, všimol si ma a prišiel ku mne, že či mu dám svoj telefón,že by sa so mnou rád stretol. Povedala som si, prečo nie, veď už pár rokov od Maroša som nikoho nemala.
A tak sa stalo, že ešte v ten večer sme zašli do kina a potom do reštiky. Taký dlhý rozhovor som hádam nemala ani s najlepšou kamarátkou Lindou.
Keď som sa ho pýtala na prácu, povedal, že kamarát,čo s ním býva mu vybavil prácu v jeho firme. Zaujalo ma to, preto som sa ho opýtala aj na meno jeho kamaráta. Keď mi ho však povedal, nebola som schopná ani slova. Po chvíli som sa vykoktala s vetou: - Môžeš mi to prosím ťa zopakovať? - a on znova povedal : Maroš Bily. Nemohla som uveriť. Žeby Maroš, môj starý dobrý kamarát bol tu, v Anglicku? Tu, v Londýne?
A tak som Samovi, ako sa volal, povedala, že toho Maroša poznám, či by ma za ním nemohol vziať. A on ma vzal. Toto "rande" bolo len zoznamovacie, a po čase sa z nás stali dobrí priatelia.
- Megs ?! - povedal Maroš keď otvoril dvere. Tak predsa si spomenul. Neváhala som a vrhla som sa na neho a poriadne ho vystískala. Z jeho tváre ani gest sa nedalo vyčítať, či bol rád, alebo nie, ale keď prehovoril, nabralo to jeden jasný smer. Bol šťastný, že ma vidí. Videla som to na ňom. Maroš bol asi po prvý krát rád z mojej prítomnosti...Tak, že som o tom vedela...
- No ako sa máš,čo tu robíš,kde pracuješ,kde bývaš??? Vychrlila som naňho už v jeho izbe na posteli.
- Ja?! Skvele!! Už som tu druhý rok,bol som tu s otcom a s bratom na výlete a zapáčilo sa mi to tu. Otec tu mal jednu pobočku z jeho firmy, tak mi ju dal a teraz si ju spravujem ja sám. Bývam tu, so Samom a Davidom. Obaja sú moc milí chalani. Sam je z Brightonu a David z Londýna. Obaja potrebovali dáky byt a keďže robili u mňa vo firme ponúkol som sa, že môžu bývať so mnou. Koniec koncov, je tu 5 izieb,takže núdza o priestor nie je.
- Waw, tak to som rada. Obaja sa mi zdajú slušní a sú dobrá partia.
- No a ty mi povedz, kde to ty bývaš? Odkedy tu si? Nikdy som ťa nestretol!
- Maroš...- zasmiala som sa, - toto mesto má pár stotisíc obyvateľov. Je malá šanca,že by si ma stretol. Ja bývam len dva bloky ďalej. - znova som sa zasmiala a Maroš sa zasmial tiež. Podišiel bližšie ku mne a pobozkal ma.
1.kapitola
21.07.2008 14:50:00
Mladá baba Megs z Bratislavy sa stretne s kamarátom Marošom v Londýne po piatich rokoch.Megs postupne zisťuje, že to,čo cítila pred rokmi k Marošovi v nej stále žije... a čítajte ďalej :D:D:D
Komentáre